Okienko pre rodičov

PARTNERSTVO ŠKOLY A RODINY

Rodina a škola majú spolurozhodujúci význam pri výchove dieťaťa. Od ich spolupráce veľa záleží. Ide hlavne o to, aby sa prehĺbila zásada jednotného vplyvu vo výchove - aby dieťa nepočulo iné doma a iné v škole. Tam, kde sa spomínaná zásada poruší, v deťoch sa utvára pochybovačnosť, rozpoltenosť, nedôverčivosť, pretvárka. Nevedia, komu majú veriť, lebo ich morálne kritériá ešte nemajú pevný základ a chýba im skúsenosť, aby mohli pomyselnú pravdu sami posúdiť. Rozpory v myslení, v cítení, v reči a v činoch ich trápia a môžu pôsobiť na formovanie ich osobnosti negatívne.

Kvalitná spolupráca je jednou z možných ciest zefektívnenia každej ľudskej činnosti. Spolupráca medzi ľuďmi však môže úspešne fungovať len vtedy, keď ich vzťahy sú založené na vzájomnej dôvere a úcte. Táto základná požiadavka sa v plnej miere vzťahuje aj na partnerstvo rodiny a školy.

Partnerstvo rodiny a školy môže byť v praxi efektívne len vtedy, keď bude mať vymedzené určité pravidlá a kompetencie. V prvom rade je potrebné zmeniť zásadným spôsobom celkovú atmosféru partnerstva. Učitelia by mali považovať rodičov za rovnocenných partnerov a pre ich aktivitu vytárať adekvátny priestor. Za výchovu dieťaťa v konečnom dôsledku zodpovedajú rodičia. Rodič má teda plné právo byť informovaný o výkonoch a správaní dieťaťa sa v škole, zároveň by však mal mať príležitosť vyjadrovať sa k určitým otázkam pedagogického procesu. Na druhej strane by ale rodičia nemali na učiteľov vyvíjať psychický nátlak, prenášať na nich zodpovednosť za výchovu vlastných detí či dokonca spochybňovať ich profesionálnu pripravenosť. Obidve strany by si mali vzájomne tolerovať svoje názory, akceptovať sa.

Učiteľ môže nevtieravo a zároveň cieľavedome využívať pedagogickú osvetu, tlač, alternatívne spôsoby a nápady. Veľa ale závisí od schopnosti pedagóga, ako dokáže už známe formy spolupráce kombinovať, obmieňať, inovovať a dopĺňať svojimi skúsenosťami. Z toho vyplýva, že partnerstvo školy a rodiny nemožno chápať ako izolovaný jav, jednorazovú akciu, úradný výkon, ale ako cieľavedomý výchovný program celej školy.

Základným predpokladom spolupráce, je prijatie dieťaťa, jeho akceptácia a pozitívne hodnotenie učiteľom. Je to prvý krok na ceste skvalitnenia samotného ponímania školy rodičmi. Ak rodič vidí, že sa dieťa v škole cíti dobre a bezpečne, zvyšuje sa tým jeho dôvera ku škole, k učiteľom. Platí to však aj naopak.

Výhody spolupráce rodiny a školy pre rodičov

dostatok informácií o svojom dieťati
počínanie dieťaťa v kolektíve
informácie o psychickom vývine dieťaťa
poradenská pomoc triedneho učiteľa
rodič nie je na problémy s dieťaťom sám
buduje sa vzájomná dôvera
spätná informácia o dieťati - predchádzanie problémom

Výhody spolupráce rodiny a školy pre učiteľa

obraz o rodinnej klíme, životnom štýle
informácie o zdravotnom stave dieťaťa a jeho problémoch
poznanie rodinného zázemia - prevencia možných školských problémov
individuálny prístup učiteľa ku žiakovi
spoločné úsilie rodiča a učiteľa pomôcť dieťaťu

Výhody spolupráce rodiny a školy pre deti

dieťa cíti v škole oporu
je imúnne voči stresom
dieťa postupne viac dôveruje učiteľovi
výkon dieťaťa sa zlepšuje
rodičia dávajú učeniu a vyučovaniu istú hodnotu
dieťa cíti oporu z oboch strán, nie je medzi dvoma mlynskými kameňmi

Vzťah partnerstva rodiny a školy vo svojej podstate vyplýva z potreby vzájomne sa dopĺňať. V princípe škola nikdy nemôže nahradiť rodinu a rodina školu. Výchovná práca školy a rodiny by sa mala vzájomne prelínať a podporovať. Ak rodičom nie je postup školy jasný alebo s ním nesúhlasia, je potrebné, aby tieto nejasnosti riešili najprv s učiteľom svojho dieťaťa. Pochybnosti o správnosti postupu školy by rodičia nemali nikdy vyjadrovať pred dieťaťom. Rovnako je chybou, ak učiteľ svoje pochybnosti o správnosti postupov a záverov rodičov vyjadruje pred žiakmi.

Dieťa potrebuje mať istotu, ktorú mu práve škola a rodina vo vzájomnej súčinnosti môže zabezpečiť. Preto sa škola a rodina ako rovnocenní partneri musia dohodnúť a postupovať vždy v záujme dieťaťa.