NAJmenšia rozprávková bytosť

ČÍTAME A HĽADÁME

NAJmenšiu rozprávkovú bytosť sme sa rozhodli hľadať rôznymi spôsobmi. Jedným z nich bolo domáce čítanie na pokračovanie, pri ktorom zakaždým dostalo knižku domov iné dieťa. Jeho úlohou bolo prečítať si ďalší príbeh v poradí a na nasledujúci deň ho spolužiakom prerozprávať. Takto sme v hľadaní napredovali omnoho rýchlejšie, lebo popri spoločnom pátraní počas vyučovania sme pátrali po najmenšej rozprávkovej bytosti aj doma.

mravce Julo a Gusto (Jozef Pavlovič) - pri páde z jahody si Julo zlomil nohu, obaja boli takí malí, že sa dokázali ukryť pod sojčie pierko, viezli sa na vretenici, boli v slimačom domčeku na návšteve... (kniha Bračekovia mravčekovia)
Janko Hraško (Pavol Dobšinský) - stvorenie nie väčšie ako hrášok, potok preplával v lyžici ako v člne, bol vo vlčom žalúdku, topil sa v polievke, vyšplhal sa na vidličku aby sa zachránil, bol taký malý, že sa zmestil volovi do ucha a do mešca medzi ostatné peniaze... (kniha Janko Hraško a iné slovenské rozprávky)
pašinkovia (Ivan Kalaš) - škriatkovia = lesní pomocníčkovia, ktorí ráno utierali rosu, večer zatvárali kvety, v lese zbierali lesné plody, tienili mladé lístočky, bývali vo veveričích domčekoch... (kniha Kamaráti pašinkovia)
Kameníčkovia (Ján Štiavnický) - piadimužíci žijúci v baniach, neveľkí chlapíci, toľkí ako palec na ľudskej ruke, malým kladivkom a dlátkom opracuvávali kamene, pomáhali poctivým ľuďom, všetkým stačila na najedenie jedna jediná haluška (kniha Kamenný kráľ)
Štoplík (Hana Ponická) - korková zátka z vínovej fľaše, keď nechtiac spadol do mláky, vodu mal až po samú bradu, plavil sa ceň ňu na pomarančovej kôrke ako na loďke (kniha O štoplíkovi, kým nechodil do školy)
Janko Slamka (Ján Korenko) - slamený chlapček - hračka, ktorá dlho ležala v starej truhlici na smetisku, zmajstroval ho starý otec z paličiek, handričiek a slamy (kniha Janko Slamka)
Kukulík (Mária Ďuríčková) - malý chlapček z tekvice, na piaď veľký, v bielej košieľke, belasých nohavičkách červenej baretke, spával v postieľke pre bábiky, na zajkovi Truskovi cválal ako na koňovi (kniha Braček z tekvice)
Janček Palček (Mária Ďuríčková) - chlapček taký drobulinký ako palec na ruke, ba ešte o čosi menší, spával na peci v kolísočke z vaječnej škrupiny, odišiel spoznávať svet na motýľom chrbte, pil čaj z náprstku, po kráľovskom parku sa premával na vyrezanom drevenom kočiariku, ktorý ťahali dve myši, domov sa vrátil v košíku, ktorý mal na krku zavesený vták (kniha Oriešky)
Dyňový vojačik (Daniel Hevier) - býval vo vnútri dyne, velil čiernym jadierkam, dával pozor, aby dyňu niekto neodtrhol skôr, ako dozrie, šabľou z cudzokrajného kaktusu odohnal pažravú myš... (príbeh Statočný dyňový vojačik uverejnený v časopise Slniečko)

PESTUJEME A POZORUJEME

Jednou z NAJmenších rozprávkových bytostí, ktorú sa nám v slovenskej literatúre podarilo nájsť, bol aj Janko Hraško. Rozhodli sme sa zistiť, ako dlho potrvá, kým z jedného hrášku vyrasie nový struk s ďalšími hráškami. Náš pokus sme po celý čas veľmi zodpovedne a podrobne zaznamenávali:

ANIMUJEME

Wikipédia (internetová encyklopédia) udáva, že:

"Animácia (z lat. oživenie) je zdanlivé oživovanie kreslených postavičiek alebo bábok. Princíp animácie je zaznamenanie sekvencie snímok, ktoré sú samy o sebe statické a zobrazujú pohyb po malých krokoch. Pri rýchlom zobrazovaní týchto snímok za sebou vďaka zotrvačnosti ľudského oka splynú do pohyblivého obrazu. Snímky sa však musia prehrávať takou rýchlosťou, ktorú ľudské oko nepostrehne."

My sme si vyskúšali vytvoriť jednoduchú animáciu prostredníctvom programu Stop Motion. Naša animácia dostala názov "Narodenie Janka Hraška".

CHYSTÁME PREKVAPENIE

Onedlho budú Vianoce. Každý z nás už netrpezlivo očakáva toto krásne obdobie plné lásky, pohody a vzájomného porozumenia. Vianočné sviatky sú však neodmysliteľne spojené aj so vzájomným obdarúvavaním.

Ani my sme nazabudli na našich projektových partnerov a pripravili im malé prekvapenie v podobe drobného darčeka. Okrem vianočného priania sme do každého balíka pribalili aj vianočné záložky a ako prekvapenie aj dve NAJmenšie slovenské rozprávkové bytosti. Tou prvou je Štoplík, ktorého sme vyrobili z korkovej zátky presne podľa knižnej predlohy, no a na toho druhého si budú musieť chvíľku počkať. Je ním totižto malý hrášok, z ktorého si musia samy vypestovať Janka Hraška. Sme zvedaví, či sa im náš darček bude páčiť a či im ich Janko porastie rýchlejšie ako ten náš :o).

Ako sa českí kamaráti potešili nášmu darčeku sa môžete pozrieť na ich školskej stránke.

MERIAME A ROZHODUJEME

Tentokrát sme výnimočne pri rozhodovaní, ktorá z nájdených bytostí bude tou NAJ, nepotrebovali pomoc našich projektových kamarátov. Stačilo nám na to len pravítko a trošku logického myslenia. Takmer všetky bytosti sa totiž dali odmerať. Tie, ktorých veľkosť či výška sa v príbehu priamo nespomínali, sa nám podarilo "odmerať" za pomoci dedukcie či prostredníctvom internetových stránok:

mravce Julo a Gusto - "Mravce sú drobný blanokrídly hmyz, ktorého veľkosť je od niekoľkých milimetrov po niekoľko centimetrov. Najčastejším druhom na Slovenku je mravec lesný, ktorý meria 5 až 8 mm" (zdroj internet).
Janko Hraško - veľkosť semienka hrachu sme zistili pomocou merania, má priemer približne jeden centimeter
pašinkovia - vzhľadom na činnosti, ktoré vykonávali, predpokladáme, že mohli merať 3 - 5 cm
Kameníčkovia - boli rovnako veľkí ako palec na ľudskej ruke, t.j. 5 - 8 cm (záleží od toho, či meriame palec dieťaťa alebo dospelého človeka)
Štoplík - meraním sme zistili, že korková zátka má asi 4 cm
Janko Slamka - nakoľko išlo o hračku, s ktorou sa kedysi hrávali deti, určite nemala menej ako 10 cm. Inak by mohla byť pre deti nebezpečná, lebo by obsahovala drobné časti, ktoré by dieťa pri hre mohlo vdýchnuť alebo prehltnúť.
Kukulík - keďže bol na piaď veľký, mal asi 17 cm (priemerná dĺžka piade detí z našej triedy)
Janček Palček - keďže bol o niečo menší ako palec na ľudskej ruke, meral približne 4 - 5 cm
Dyňový vojačik - vychádzali sme z toho, že šabľou z cudzokrajného kaktusu odohnal pažravú myš. Vyhľadali sme si teda na internetových stránkach, aké dlhé ostne môže mať taký cudzokrajný kaktus. Podarilo sa nám nájsť jeden druh, ktorý pochádza z južnej Brazílie (Gymnocalycium denudatum) a ten má 8 cm ostne. Ak by mal dyňový vojačik udržať takúto "zbraň", musel by merať aspoň 10 cm.

Keď sme mali všetky bytosti pekne odmerané, stačilo ich už len usporiadať podľa veľkosti od najmenšej po najväčšiu. Pri takomto zisťovaní nám ako NAJmenšie rozprávkové bytosti v slovenskej literatúre vyšli mravčekovia Julo a Gusto od Jozefa Pavloviča.