Noc s Andersenom

Najznámejším a najobľúbenejším podujatím na podporu čítania detí na našej škole je už niekoľko rokov Noc s Andersenom. Okrem nás sa v školskom roku 2016/2017 do tejto akcie zapojilo aj ďalších 230 verejných a školských knižníc vo všetkých regiónoch Slovenska s rekordným počtom takmer 10 600 slovenských detí. 

Každý rok je toto podujatie tematicky prepojené nielen s čítaním, ale aj s eTwinningovým projektom, ktorý v danom školskom roku realizujeme.  

V rámci projektu "Traja pátrači" už od septembra pátrame v slovenskej literatúre po rozprávkových bytostiach, ktoré sú niečím výnimočné. Celý projekt je motivovaný knižnou detektívnou sériou pre deti a mládež, kde trojica chlapcov rieši rôzne záhady vo svojom okolí. V našom projekte trojicu chlapcov nahradili 3 rôzne krajiny (ČR, SR, PL), ktoré pátrajú po veciach známych, menej známych či úplne neznámych. Našou snahou je najmä zvýšenie záujmu žiakov o čítanie a literatúru vôbec. Zmenou štruktúry klasických hodín čítania, ale aj prostredníctvom rozmanitých čitateľských aktivít sa usilujeme prirodzenou cestou rozvíjať zvedavosť detí, ich túžbu po objavovaní nového a objasňovaní neznámeho. V priebehu šiestich mesiacov sa nám takto podarilo nájsť už niekoľko výnimočných stvorení - NAJsilnejšiu, NAJvtipnejšiu, NAJzlomyseľnejšiu, NAJmenšiu, NAJstrašidelnejšiu a NAJkrajšiu bytosť. Keďže sme mesiac marec  zasvätili pátraniu po NAJhlúpejšej rozprávkovej bytosti, aj tohtoročnú Noc s Andersenom sme poňali trošku netradične. S nadhľadom a nemalou dávkou humoru. 

Počas nášho "nočného putovania" sme sa totiž premenili na cestovateľov, ktorí sa vybrali do sveta hľadať NAJhlúpejšie kráľovstvo sveta a spoznávať ľudí, ktorí v ňom žijú. Každý, kto sa chcel tejto dobrodružnej výpravy zúčastniť, sa však musel na chvíľu sám premeniť na spisovateľa. Ponoriť sa do ríše fantázie a predstaviť si, ako to asi v takejto krajine vyzerá a v čom sa odlišuje od ostatných kráľovstiev. Našťastie sa našlo 37 odvážlivcov, ktorí sa nezľakli tejto výzvy a popasovali sa s ňou nad naše očakávanie. Vďaka nim vzniklo veľké množstvo veselých a originálnych príbehov o NAJhlúpejšej krajine sveta - Truhlíkove. 

Začiatok našej výpravy bol spojený s vlastnoručným podpisom do cestovateľského zápisníka a zložením sľubu, ktorý bol dôležitým predpokladom na to, aby Noc s Andersenom prebehla úspešne:

  1. Pracovať s chuťou na zadaných úlohách.
  2. S odvahou pristupovať k novým výzvam.
  3. Veriť si pri plnení úloh.
  4. Nebáť sa vyskúšať niečo nové.
  5. Rešpektovať pokyny učiteľov.
  6. Neohrozovať svojím konaním seba ani kamarátov.
  7. Pomáhať ochotne ostatným účastníkom, správať sa k nim s úctou a rešpektom.
  8. Tešiť sa nielen zo svojho úspechu, ale aj z úspechu kamarátov.
  9. Absolvovať noc s úsmevom a dobrou náladou.
  10. Všade chváliť, ako bolo super :o).

Po zložení sľubu sme sa presunuli do tried, kde sme si navzájom čítali naše spisovateľské prvotiny. Niektoré príbehy mali nádych tajomnosti, iné zas hýrili vtipom od začiatku až do konca. Vďaka všetkým sme však získali aspoň hmlistú predstavu o tom, čo všetko nás v takejto krajine môže postretnúť. 

Ako však obyvatelia Truhlíkova vyzerajú, sme sa dozvedeli až prostredníctvom nezvyčajnej hry, ktorú nám poslali naši projektoví partneri. Náhodný hod kockou totiž rozhodol o tom, aké budú mať oči, ústa, nos či ruky. A veruže to boli prapodivné stvorenia. Veď uznajte sami: 

Následne sme museli na základe ich nezvyčajného výzoru porozmýšľať, čím sa asi tieto bytosti živia, akí sú a prečo vyzerajú tak, ako vyzerajú. O tom, že fantázii sa medze nekladú, svedčia aj nasledujúce komentáre k jednotlivým kresbám:

  • môže to byť šéf posilňovne, vykladač tovaru alebo žeriavnik bez žeriavu, lebo má svalnatú ruku
  • s tou dlhou rukou sa mu môže dobre upratovať poza skrine, môže aj vyťahovať veci, ktoré niekomu spadli do kanála alebo by s ňou mohol aj stopovať
  • asi to je kráľovský ochutnávač jedla alebo bubeník, keď má také veľké brucho
  • s tými obrovskými ušami môže robiť ventilátor alebo odpočúvača tajných vecí
  • podľa mňa je to kontrolór čerstvosti vajíčok, keď má takú vajcovitú hlavu
  • so svojimi chlpatými ušami môže robiť profesionálneho ometača pavučín
  • to bude kráľovský ovoniavač parfémov, keď má taký veľký nos. Alebo by to mohol byť policajt cvičený na vyhľadávanie drog.
  • môže to byť parašutista, učiteľ lietania alebo poštár s krídlami
  • je čudný, na nič sa nepodobá, tak asi vystupuje v cirkuse a rozosmieva deti

Naši českí kamaráti svoje nezvyčajné bytosti popísali v krátkom videu s názvom Jak sme potkali Truhlíčané.

Do NAJhlúpejšieho kráľovstva sveta sme však mohli vstúpiť až po vyrieknutí zázračnej čarovnej formulky, ktorá otvára bránu do mesta. Dali sme hlavy dohromady a vymysleli sme ich hneď niekoľko:

  • "Otváraj sa brána, otváraj sa zrána. A keď sa otvoríš, tak nám dovolíš, vstúpiť do mesta, kde je dlhá cesta."
  • "Čáry - máry brána, otváraj sa zrána. Láry - máry - fáry, otvorte ju čary! V tejto novej veste, chcem byť rýchlo v meste, blízko k mojej neveste."
  • "Sezam, otvor sa, vojdeme dnu, hopsa - sa! "
  • "Simsalabim, z komína vychádza dym, neviem nájsť na toto rým!"

S poľutovaním sme však museli skonštatovať, že ani jedno z vymyslených otváracích zaklínadiel nebolo to pravé. Brány do mesta zostali zamknuté na tri zámky aj naďalej. Nedalo sa nič robiť, museli sme sa k tajnej formulke dostať iným spôsobom - vylúštením tajničky. Keďže Truhlíkovčania robia všetko naopak, stačilo vpísať opačné ľudské vlastnosti do správnych políčok a konečne sme sa dostali dnu!

S počudovaním sme však zistili, že hoci išlo o nemalé kráľovstvo, doposiaľ nemalo žiadnu vlajku. Nezaváhali sme ani na chvíľku a pustili sme sa do jej výroby.

Po krátkom občerstvení sme pokračovali v našom putovaní a zoznamovaní sa so spôsobom života obyvateľov Truhlíkova. Jednou z NAjzábavnejších vecí, ktorú sme o nich zistili, bolo to, že každý deň začínajú pochodom a svojou vlastnou hymnou. A čo by sme to boli za cestovatelia, keby sme sa túto hymnu nenaučili:

"V Truhlíkove dobre je, každý sa tam nasmeje.

V pondelok sa nerobí, do práce sa nechodí.

Utorok je voľný deň, nestresuj sa preto preň.

Ani v stredu nepracuj, lež, nehýb sa, oddychuj!

Vo štvrtok zas relaxuj, nohy vylož, medituj.

Piatok prespi celý zas, pohodu si nepokaz!

V sobotu sa pracuje, učí sa a študuje.

Keď tento deň vydržíš, aj nedeľu pretrpíš.

V Truhlíkove, tam je raj, rýchlo sa tam ponáhľaj!

Skvelé miesto na svete, na jar, v zime, či lete."

Hymnu Truhlíkovčanov sme si chceli spoločne zaspievať aj s našimi českými kamarátmi zo Stráže prostredníctvom on-line spojenia, ale zrejme i naša technika mala nejaký hlúpy deň a odmietala spolupracovať. Nevadí, určite budeme mať ešte dosť príležitostí si to vynahradiť.

Po poriadnom budíčku nasledovala ranná hygiena. Nepozostávala však z česania či umývania zubov, ale z ranného holenia. V Truhlíkove však na túto procedúru používajú výlučne šľahačku v spreji. Vyskúšali sme si to a museli sme uznať, že je to vcelku chutná procedúra :o).

Každý Truhlíkovčan je po celý deň v práci. Čo patrí medzi bežné povolania v tejto krajine, sme si vyskúšali prostredníctvom párovej pantomímy: 

NAJväčšiu zábavu sme však zažili pri znázorňovaní toho, ako sa títo popletení ľudkovia chystajú na spánok. Stačí si prezliecť všetky veci, ktoré máte na sebe naopak a môžete ísť do postele! 

To však ešte nebolo ani zďaleka všetko. Po presune do telocvične sme sa dozvedeli aj ďalšie doposiaľ utajované skutočnosti. Napr.:

  • ako chodia Truhlíkovčania do práce
  • ako cestujú na dovolenky (autom, loďou, lietadlom)
  • či ako oberajú jablká

V nekonečnom príbehu plnom čísel sme sa zas dozvedeli to, Ako Truhlíkovčania stavali kostol. A veruže to nebolo obyčajné počúvanie. Každý z účastníkov nocovania totiž dostal jedno číslo. Keď ho započul v príbehu, vybehol zo svojho miesta, obehol métu a vrátil sa späť. Takéto počúvanie nás udržiavalo nielen v strehu,ale najmä v dobrej kondícii, nakoľko každé číslo sa v príbehu objavilo 8 až 10 krát :o). 

Zmorení, ale v dobrej nálade, sme sa vrátili na druhú večeru. Vďaka šikovným mamičkám a starostlivým oteckom sme mali zásob minimálne na tri takéto nocovania. Akoby vedeli, že pátranie po NAjhlúpejšom kráľovstve sveta bude nielen zaujímavé, ale aj vyčerpávajúce. Našťastie, proviantu bolo dosť, tak sme sa mohli chodiť občerstvovať niekoľkokrát a to v ktorúkoľvek nočnú či dennú hodinu.

Vrcholom celého nocovania však bola nočná hra, ktorej sa mnohé deti nevedeli dočkať už od rána. Vyzbrojení baterkami sme vyrazili do tmavej noci. Naším cieľom bolo nájdenie čo najvyššieho počtu obalov z kindervajíčok, v ktorých sa ukrývali citáty a výroky známych ľudí o ľudskej hlúposti. Príjemným prekvapením bol i malý ježko, ktorého sme našli ukrytého pod lavičkou na školskom dvore. Mnohé z detí tohto roztomilého živočícha videli doteraz len na obrázkoch s jabĺčkom na chrbte. Po dôkladnom prehľadaní celého školského dvora sme sa so svojím úlovkom vrátili späť do školy.

Na záver dňa, po úspešnom zvládnutí všetkých úloh, nás čakala rozprávka O hlúpej žene v podaní Zuzky Tlučkovej a Janka Krónera. Humorný príbeh o tom, ako mladá žienka potrápila svojho mužíčka nám pripomenul, že ľudská hlúposť vie človeku aj poriadne skomplikovať život. 

Z ríše snov sme sa prebrali okolo šiestej, kedy prvé lastovičky pobudili zvyšok osadenstva. Po rannej hygiene a upratovaní sme sa naraňajkovali a čakali na príchod rodičov. Pred odchodom boli všetci zúčastnení odmenení krásnymi medailami s logom Noci s Andersenom a drobnými darčekmi. Budú malou spomienkou na všetko, čo sme počas nášho spoločného pátrania po NAJhlúpejšom kráľovstve sveta zažili. A že toho nebolo málo... :o)

Kto by bol zvedavý, ako strávili Noc s Andersenom naši českí kamaráti zo Stráže, môže si pozrieť krátke video z tohto podujatia: