Návšteva Detského múzea v Bratislave
V mnohých akčných filmoch vystupujú hrdinovia, ktorí oplývajú nadľudskou silou či inými nezvyčajnými schopnosťami. Ich poslaním je väčšinou záchrana celého ľudstva pred nejakým zloduchom. S takýmito hrdinami sa naozaj môžeme stretnúť len prostredníctvom televíznej obrazovky. Mnohí si však ani neuvedomujeme, že skutoční hrdinovia žijú aj medzi nami. Sú to záchranári, hasiči a policajti, ktorí každodenne nasadzujú svoje životy, aby pomohli a ochránili iných. Sú to naši hrdinovia všedného dňa. Len málokto však vie, čo všetko robia. Aby sme lepšie spoznali náplň práce všetkých záchranných zložiek, navštívili sme interaktívnu výstavu v Detskom múzeu v Bratislave.
Hoci nám od rána počasie veľmi neprialo, nenechali sme si pokaziť náladu. Vybavení dáždnikmi, nepremokavými vetrovkami a bohatými zásobami jedla a pitia, ktorými nás zásobili naši starostliví rodičia, sme vyrazili v ústrety sivej oblohe a nepríjemnému dažďu. Po dvojhodinovej ceste sme konečne zbadali Bratislavský hrad a najznámejší most s vyhliadkovou vežou Ufo. Aj keď nám spod dáždnikov trčali len nosy, zvedavo sme spod nich pokukovali po luxusných výletných lodiach plaviacich sa po Dunaji. Bolo nám veľmi ľúto, že sme si tento pohľad nemohli kvôli nepriaznivému počasiu naplno vychutnať. Našťastie, cieľ našej cesty nebol ďaleko a o malú chvíľu sme už sedeli v útulných priestoroch múzea a s napätím očakávali, čo sa bude diať.
Po rozdelení do dvoch skupín sme začali s výrobou policajných odznakov. Keďže tvorivosti sa medze nekládli, každý si ho zhotovil podľa svojich predstáv - od klasických, so slovenským znakom, až po netradičné v tvare šerifovskej hviezdy či roztomilého srdiečka. Hoci nás tieto nezvyčajné tvorivé dielne veľmi bavili, nemohli sme sa dočkať, kedy si vymeníme stanovište s druhou skupinou. Tam nás totiž očakávali zmenšené modely policajných, hasičských a záchranárskych áut. Kým sme sa však mohli s nimi pohrať, museli sme dokázať, že o práci záchranných zložiek niečo vieme. A veru sme sa za svoje vedomosti nemuseli hanbiť. Väčšina z nás nielenže poznala všetky dôležité telefónne čísla, ale by ich vedela aj v prípade potreby použiť. Keď sme dokázali, že si zaslúžime obliecť hasičskú uniformu, nič nám nebránilo v tom, aby sme sa pustili do objavovania. V tej chvíli sa zo všetkých dievčat razom stali dispečerky, ktoré prijímali informácie od občanov a medzi chlapcami sa strhla bitka o miesto v policajnom aute. Húkačky húkali, majáky blikali, telefóny zvonili... Jedna časť múzea sa dokonca premenila na veľkú prezliekáreň, v ktorej si každý mohol vyskúšať ochranný oblek hasičov či policajnú uniformu. Najväčšiu cenu však mal plyšový policajný pes a hasičská tyč, po ktorej sme sa mohli spustiť v prípade vyhlásenia poplachu.
Hoci sa počasie ani popoludní neumúdrilo, zaujímavé zážitky a dobrý pocit z výstavy z nás nevyprchali ani po návrate do autobusu. Celú cestu sme spomínali na to, čo sme zažili a čo sa nám najviac páčilo. Mnohí chlapci dokonca vyslovili prianie, že by sa v dospelosti chceli takýmito hrdinami stať. Budeme držať palce, aby sa im ich plány splnili a aby z nich vyrástli ľudia, na ktorých by sme sa v prípade potreby mohli s dôverou obrátiť.